Choď na obsah
Choď na menu
Kapitola tretia
19. 5. 2010
Do parku sme šli len krátko-sotva 5 minút.Bolo tam prekrásne.Do parku sa vchádzalo veľkou,honosnou bránou.Samko sa na ňu hneď vrhol,no nemohol ju otvoriť.
Priskočil som mu na pomoc a spoločnými silami sa nám bránu podarilo otvoriť.
Chcel som ísť pri jazierko s leknami ktoré tam bolo,no malý šibal ma neprestajne ťahal ku zmrzlinovému stánku.
,,Ja vás počkám tu dobre?"povedala Saraha sadla si na lavičku vedľa jazierka.
,,Dobre,a chcete aj vy zmrzlinu?"spýtal som sa trochu nesmelo,pretože jediné ženy ktorým som kedy kúpil zmrzlinu,bola Brooke Shields a Lisa Maria Presley.Vždy to viedlo k niečomu osobnému...kto vie čo prinesie zajtrajšok....
,,Hmm...pravdupovediac aj hej.Ale iba malú.Sam vie najlepšie ktorú mám rada,však srdiečko?"pobozkala ho na čelo.
,,Áno!"odopovedal nedočkavý Sam.
Tak sme sa teda my dvaja rozutrkali k stánku s osviežujúcou zmrzlinou.
Zatiaľ,čo sme čakali v rade,spýtal som sa Sama akú má najradšej jeho mamina.
,,Mamička má najradšej čokoládovú zmrzlinku!"usmial sa do ucha k uchu.
,,Vážne?Tú zbožňujem!"tie náhody-je to fakt sranda!
,,A ty si dáš akú Samko?"
,,Citrónovú."odpovedal Sam.
,,Poprosím dve malé čokoládové a jednu malú citrónovú."keď ma predavačťka zbadala,z rúk vypustila naberačku na zmrzlinu ktoré jej nešťastnou náhodou spadli na nohu.
,,AAAAUUUUUU!!"zastonala.Musel som sa zasmiať.
,,Prepáčte,hneď to bude.ôodkašľala si a začala naberať.
,,Ďakujem."povedal som,keď mi podávala kornútky.
,,Ehm..môžem?"podala mi pero a papier.
,Samozrejme."podpísal som sa a šli sme k jazierku za Sárou.
,,Ďakujem veľmi pekne..čo som dlžná?"táto otázka ma faklt zaskočila.
,,Dobre..prepáčte."povedala trochu zarazená mojou prehnanou reakciou.
,,Nie,vy mne prepáčte.A môžem vás o niečo požiadať?"opýtal som sa.
,,Jasné.O čo ide?"zvedavo na mňa pozrela,lízajúc svoju zmrzlinu.
,,No...myslel som...či by sme si...nemohli potykať."nesmelo som vypustil z úst.
,,Ja som to práve chcela navrhnúť!"usmiala sa na mňa.
,,Takže?"úsmev som opätoval
,,To sa ma akože pýtaš?Jasné že áno!Ja som Sarah."podala mi ruku.
,,Michael."myslím,že to nebolo treba hovoriť,ale predsa.
Potriasli sme si rukami.Našťastie som to zvládol v pohode,ale tá jemná pokožka....och!
,,Nepôjdeme sa prejsť?"spýtala sa Sara
,,Nemám nič proti."postavil som sa a ako pravý gentleman som jej ponúkol operadlo v tvare mojej ruky.Ona si ochotne prelietla svoju ruku cez moju a mohli sme ísť.
Samuel pred bnami utekal a schovával sa za stromamy.Ja som sa ho statočne snažil hľadať,no ten malý šibal sa schvával na také dobré miesta,ktoré by som ani ja nenašiel.Sarah sa na tom strašne bavila a ja som bol rád,že sa smeje.Jej smech je taký krásny...
,,Michael?"spýtala sa náhle
,,Áno?"odpovedal som prostiotázkou.
,,Už sa začína stmievať a Samuel by potreboval ísť spať.Je mi to ľúto,ale už musíme ísť."nahodila smutný výraz.
,,Oh,áno..jasné."naozaj som nechcel aby táto prechádzka skončila.
,,Toto je pre teba."popvedala a dala mi pusu na líce.
,,A to bolo za čo?"komplet som očervenel.Teda aspoň myslím..nasvedčoval tomu Sarin smiech.
,,Za perfektný deň pre mňa aj pre Samka.Sam ťa má veľmi rád.Takto sa nejaší ani somnou a to je už čo povedať."usmiala sa.
,,To som naozaj veľmi rád.Ani nevieš ako si ma potešila.Deti milujem.Neviem si
predstaviť život bez nich.Je mi fuk,či sú to Európania alebo Afričania.Milujem vešetky rovnako a bezohľadu na farbu ich kože."
,,To si povedal prekrásne."pochválila ma.
,,Ďakujem,si milá."pozrel som sa jej do očí,no ona po chvýýli zrak odvrátila.
,,Všetko v poriadku?"nevedl som čo sa deje.
,,Áno len...tvoje oči...sú také...prekrásne."zahanbene sa na mňa pozrela.
,,Ja si myslím to isté o tvojich."tvár som nasmeroval k zemi.
,,Ďakujem,ale už by sme naozaj mali ísť."chytila za ruku Sama.
,,Áno,tak poďme."vykročili sme smerom ku bráne.
Zaprel som sa,ale nešla otvoriť.Skúšal som to znovu a znovu,dokonca aj so Sarah ale márne.
,,O-O-U,viete čo to znamená??"spýtal som sa.
,,Asi áno..nedajú sa nejako odomknúť?"nezmyselná otázka.
,,No,asi nie."ešte lepšia odpoveď.
,,Počúvajte,veď je tu ešte zadný vchod nie?"ohlásil sa Sam.
,,Jasné!Aten predsa nikdy nezamikajú!Síce neviem na čo je to dobré,ale nám to teraz pomôže"Sara i Sam vykročili chodníčkom.
,,Počkajte ma!"kričal som a razutekal sa za nimi.
Dostihol som ich až pri druhej bráne-zadnom vchode.
Bezpečne sme sadostali von z parku a šiel som odprevadiť Sarah aj Samka k ich domu.
,,Dnes to bolo naozaj perfiš.Mohli by sme si to niekedy zopakovať?"spýtala sa
Nevedel som čo povedať.Tá žena mi snáď vie čítať myšlienky!
,,Neskutočne rád!"odpovedal som s úsmevom.
,,Ale to vás už zoberiem niekam ja.Mám perfektné miesto kam by sme mohli ísť."
,,To bude super!Už teraz sa veľmi teším"
,,Zoberiete aj mňa?"spýtal sa so smutným výrazom Samko.
,,Ale pravdaže!Ako ťa mohlo napadnúť,že nie?"prikrčil som sa na jeho výškovú úroveň a pohladil ho po čele na ktoré som mu neskôr pritisol svoje pery.
,,Je neuveriteľné,ako tie deti krásne voňajú!Tak čisto bábätkovsky."zdvihol som sa zo zeme.
,,To áno.Vždy keď ho ukladám večer do postieľky spinkať,musím si privoňať k jeho pokožke,lebo inak by som nezaspala...blebé,že?"pozrela sa na mňa pohľadom človeka,ktorý spáchal nejaký strašný a neodpustiteľný čin,alebo pohľadom dieťaťa,ktoré rozbilo maminu najmilšiu vázu.(dôverne poznám)
,,Vieš,že si strašne roztomilá,keď sa takto tváriš?"až potom mi docvaklo čo za somarinu som vlastne povedal.Som ja ale idiot!
,,Naozaj?"
Nastalo trápne ticho.Aspoňže sme stále kráčali.
,,Ehm..myslím,že sme už pred vaším domom."zastavil som sa a pozrel sa na dom,ktorý tam stál.
,,Asi áno."povedala neprítomná Sara
,,Ujo,potrebujem sa s tebou porozprávať ako chlap s chlapom!"začal ma ťahať za ruku pričom som sa neskutočne smial.
,,Tak hovor chlape.Čo máš na srdci?"ešte stále nadomnou prevládal smiech.
,,Kedy už konečne vy dospejete!"tváril sa pohŕdavo a pritom krútil hlavou.
,,To ako myslíš?"nechápal som,ale tušil som na čo naráža.
,,Kedy to už konečne spravíš?"
,,Chlapče,myslím,že an to je ešte dosť času."potľapkal som ho po hlave.
,,Bozkávanie-to nie je iba tak...vieš?Na to nestačí túžba jedného človeka ale oboch.Oká?"bol som pyšný an to,ako pekne som mu to vysvetlil.
,,No dobre..ako myslíš"povedal,trochu hanblivo sa mi pozrel do očí a hodil sa mi okolo krku.
,,Mám ťa rád ujo!"nevedel som ,čo povedať.
Toto bol pre mňa veľmi silný zážitok.Taký silný,až sa mi do očí nahrnuli slzy.
Jedna neposedná sa mi vykotúľala z oka.
,,Ja teba viac Samko.Ani nevieš ako veľmi."ešte viac som si ho k sebe pritisol.
,,A volaj ma Michael-nie ujo..dobre?"usmial som sa
,,Dobre ujo.Teda Michael."opravil sa
,,Uj..Michael?"
,,Áno?"
,,Prečo máš mokré líce?Ty si plakal?"spýtal sa začudovane.
,,Áno plakal,ale od radosti,že poznám takého úžasného chlapčeka ako si ty.A samozrejme,aj jeho mamičku."odpovedal som
pozrel som sa na Sarah.Samuel potriasol rukou smerok k Sare na znak,aby prišla zanami.Sarah pribehla a kľakla si vedľa mňa.
,,Volali ste ma?"spýtala sa.
,,Áno."odpovedal jej Sam.Pozrel sa na nás,najprv objal Saru,potom mňa a nakoniec oboch naraz.
,,Chcem,aby sme takto zostali už navždy."prehlásil napokon.
,,Čo ty vieš?"na moje prekvapenie prehovorila Sarah.
,,Presne tak!Nikdy nevieš,čo prinesie zajtrajšok."usmial som sa.
,,Poznáte túto pieseň?We are the world,we are the children..."začal som spievať od refrénu.
,,A ty túto?"ozvala sa Sara po mojom dospievaní pesničky.
,,She was more like a beauty queen from a movie scene,
aia said don´t mind,but what do you mean,I am the one
Who will danće on the floor in the round
She said I am the one who will dance on the floor in the round..."zostal som úplne bez dychu.
,,Č o to spievaš mami?"
,,Billie Jean od Michaela Jacksona."usmiala sa od ucha k uchu a pozerala sa na mňa.
,,Ako to že...."nevedel som sa vykoktať.
,,Keď som bola ešte v pubertálnom veku (12-13),tak som bola na Jackson 5 závislá!Dokonca som bola aj na koncerte.Ehm..to som bola ja tá pojašená puberťáčka v Las Vegas,čo ti počas spievania hodila na mikrofón podprsenku..."strašne sa smiala.,,Pamätáš?"
,,Na také veci sa nezabúda!To si bola naozaj ty?"staršne som sa smial.
Archív
Kalendár
<< |
máj / 2025 |
>> |
kokso =D
(Lucia, 20. 7. 2011 17:39)