Choď na obsah
Choď na menu
Kapitola štvrtá
25. 5. 2010
,,Hej,ale mal si sa vtedy vidieť!Ten výraz vyoranej myši stál za to strápnenie."
,,Ako myslíš,že som sa mal tváriť?Veď som mal 13 rokov a v živote som niečo také nevidel!"neprestal som sa smiať.
Pozerali sme sa na seba až dovtedy,pokým malý Sam nezívol.
,,Tak,naozaj už ďakujeme za pekný deň v parku,však Sam?"pozrela sa na synčeka.ktorý už pomaly driemal.
,,Áno,ďakujeme."povedal neprítomne
,,Aj ja ďakujem.Tak teda ahojte.Veľmi rád som spoznal takých úžasných ľudí ako ste vy."v tej chvýli som prežíval neskutočnú radosť ale i smútok.Radosť,že som spoznal Sarah-takú krásnu a rozumnú ženu,Samuela-takého zlatého a pojašeného chlapčeka.Smútok preto,že už odcháduajú,ale dúfam,že to nieje posledný krát čo sa vidíme.
Napadla ma jedna vec....čo keby som s ňou naspieval duet?Naozaj krásne spieva.Neviem či by súhlasila..nechám to na inokedy.
Už nebudem opisovať naše lúčenie lebo by sme tu boli do rána.Ale stala sa jedna vec,ktorú by som asi mal povedať.Pohladil som ju.Po ruke.Nevizerala,že by nejako protestovala,práveže naopak.Ona mi môj dotyk opätovala.
Nikdy som moc neveril na také veci ako,,láska na prvý pohľad",no teraz mám iný názor.
Ani jednna z tých mála žien,s ktorými som mal tú česť,neboli také otvorené hne´d od začiatku.Samozrejme,nehovorím,že boli zlé alebo čo,len Sarah je niečim iná...otrepaná fráza ale inak to neviem vysvetliť.
Potom ako odišli,nasadol som do auta a šiel domov.Po ceste som si spomenul na Jenet.Určite už bude nahnevaná čakať v obývačke aby mi poriadne vytmavila situáciu.Totižto,ona neznáša,keď niekto mešká.
Ak dovolíte,porovnám ju.
S LaToyou sa veľmi dobre vychádza,dokáže byť neuveriteľne zábavná.Vojdete do jej miestnosti a nemôžete si sadnúť na gaučani na posteľ,nemôžete ani chodiť po koberci.To je pravda.Vyženie vás z izby.Chce,aby tam bolo všetko perfektné.
Vravím:,,Nekedy musíš prejsť po koberci,"ale ona nechce,aby na ňom ostali stupaje.Ak pri stola zakašlete,zakryje si tanier.Ak kýchnete,radšej zabudnite.Presne taká je.Mama vraví,že je taká sama od seba.
Na druhej strane Jenet bola vždy vetroplach.V rodine bola najdlhšie mojou najlepšou priateľkou.Všetko sme robili spolu.Mali sme spoločé záujmi,rovnaký zmysel pre humor.Keď sme boli mladší,zvykol som vstať ráno keď sme mali ,,voľno" a napísal som program na celý deň.Zvyčajne to znelo takto"
VSTAŤ,NAKŔMIŤ ZVIERATKÁ,NARAŇAJKOVAŤ SA,POZERAŤ KRESLENÉ FILMY,ÍSŤ DO KINA,ÍSŤ DO REŠTAURÁCIE,ÍSŤ DO ĎALŚIEHO KINA,ÍSŤ DOMOV A ZAPLÁVAŤ SI.To bola naša predstava o perfektnom dni.Večer sme sa vrátili k zoznamu a spomínali na všetku tú zábavu,čo sme v ten deň zažili.Cvíle s Jenet boli naozaj super,pretože sme sa nemuseli vôbec báť,že by sa jednému z nás niečo nepáčilo.Mali sme radi tie isté veci.Niekey sme čítali jeden druhému.Bol ako moje dvojča.No s LaToyou sme veľmi rozdielni.Dokonca by ani nenakŕmila zvieratko.Už len samotný pach ju odháňa.A zabudnite na kino.Nechápe,čo som videl na Hviezdnych vojnách,Blízkom stretnutí či Čeľustiach.No i tak ju mám veľmi rád.
Vstúpil som do domu,Presne ako som si myslel.
,,Toto je hodina?"jej nepriateľský pohľad ma vie vždy nastrašiť.
,,Bol si preč celých sedem hodín,tridsať minút a dve sekundy.vykročila ku mne.
,,Keby som ťa nemala tak veľmi rada,už by si bol na zemi.!"rozosmiala sa
Uf,to mi ale odľahlo!
,,Som rád,že sa nehneváš."šiel som ju objať,ale ona ma zastavila.
,,A kto povedal,že sa nehnevám?"
,,Ja."usmial som sa
,,No dobre,ale chcem počuť,čo si za ten čas stváral,keď si ma tu nechal tak dlho čakať."začala vyzvedať.
,,Nooo..."nevedel som,či jej to mám povedať.
,,Bol som v štúdiu nahrávať pesničku."chcel som sa z toho vyvliesť.
,,Akú pesničku?"nedala mi pokoj.
,,Smooth Criminal.Vieš,tú čo som ti minule spomínal.Anne are you okay?"zaspieval som.
,,Kto to bol?"spýtala sa zvedavo.
,,Kto?Čo?Ked?Nechápem....o čom to hovoríš?"
,,Michael,nejaké tie roky ťa už predsa poznám.Mne môžeš povedať všetko,veď som tvoja sestra!"nahla sa aby zažala lampičku na stole a nasmerovala mi ju do tváre.Skoro som to ožiarenie neprežil.Až tak mi to zasvietilo do očí,že som na pol minúty oslepol.Bol to strašný pocit.
,,No ták..Miki!!!"začala dupkať nohou.
Nedalo sa ju zastaviť,tak som to musel všetko vyklopiť.
,,Dobre takže,včera som bol na fotení k CD-čku a zabudol som si tam okuliare.Neskôr mi zavolala Sarah,že.."
,,Takže Sarah,ahá."
,,Môžem pokračovať,alebo ťa to už nezaujíma?"zdvyhol som jedno čierne obočie.
,,Nie,nie len som chcela,že-Saraha je pekné meno."usmiala sa od ucha k uchu.
,,Dobre,kde som to skončil?"spýtal som sa.
,,Tam,ako ti zavolala."pripomenula mi Jen.
,,Aha,no a ona mi zavolala,že si ich mám k nej prísť zobrať.Dnes ráno som si po ne išiel.Otvoril mi malý chlapček-Sarin syn.Potom prišla aj ona.Dala mi okuliare a ja som ju (hlavne kôli malému) pozval na zmrzlinu.Najbižšia dobrá zmrzlina bola v parku,tak sme tam išli a trošku sme sa pri prechádzaní pustili do reči.The end.!krátke zhrnutie dnešného dňa.
JENET
,,No len či."moc som tomu nechcela veriť.
,,Jent!Varujem ťa!"pozrel sa na mňa pohľadom masového vraha.
,,Dóbre,dóbre..robím niečo?Nie!Tak čo vyšiluješ?"doberala som si ho.
P.S.=tie farebné písmenká-to je čať ktorú som odpísala z moonwalku
Inak taká odveci foto ale newa:oDDDdnes už musím z kompu preč tak pokračovanie nabudúce:o))pááá
Archív
Kalendár
<< |
máj / 2025 |
>> |
janulik
(janulik, 9. 7. 2011 22:14)