www.heartstory.estranky.sk - Príbeh

Kapitola piata

30. 5. 2010

,,Máš nejaký problém ségra? Môžeme vyriešiť ručne-stručne!“ zdvihol sa zo stoličky a približoval sa ku mne.

,,Mámí! Michael ma chce zbíť!!Pomóc!!“ začala som sa smiať, no Michael sa stále tváril vážne.

,,No tak, kľud. Už to nie je smiešne Michael! Prestaň!“ s prižmúrenými očami sa neprestal približovať.

,,Ááááááááá!!!“ začala som pobehovať po izbe ako hlúpa.

Fakt som sa ho bála!

Spadla som. Skôr ako som sa stihla pozviechať a utekať ďalej, chytil ma za obe nohy a potiahol dozadu. Začala som hrabať rukami, no to mi už nepomohlo.

Michael si ma prehodil cez plece a niesol ma ku dverám na terasu. Stále som kričala, trieskala ho pesťami do chrbáta a kopala nohami.

Kopla som ho do rozkroku.(aspoň na niečo sú tie moje krivé nohy dobré)

Mala som nadbeh, no ten smrad- zakiaľ sa v bolestiach dvíhal zo zeme- zavolal na ochranku pri dverách, aby ma chytili .Márne som kričala ,,Niéééééé“ Nebolo úniku.

,,Daj si dole ten sveter od Gucciho.“ Pozeral sa na mňa

,,Michael? Si v pohode? Prečo by som si mala dať dolu?“ pochytil ma divný pocit.

,,Jasné, že je všetko v pohode, len som nechcel aby sa ti ten drahý sveter dotrhal alebo namočil.“ Uškrnul sa.

,,To nespravíš!“ cúvala som.

V tej rýchlosti som si ani nevšimla, že stojíme vedľa najobávanejšej veci...

,,Ale tebe ten sveter asi nevadí,tak ako chceš.“ Rozbehol sa ku mne a šmaril ma do bazéna naplneného vodou s penou.

Keď som sa vynorila z vody, bola som obalená hustou penou a vyzerala som ako snehuliak. Snehuliak s lete? To čo je!

Michael sa šiel ušúľať od smiechu.

,,HA-HA-HA! Strašne smiešne! Bavíš sa dobre?“ prehodila som ironicky.

,,Áno!“ ten magor sa furt smial!

,,Bill? Štartuj auto.“ kráčala som k nemu

,,Ako si želáte,madam.“ Odpovedal Bill.

,,Jenet, no tak! Nehnevaj sa!“ kráčal zamnou tentoraz už bez smiechu.

Otočila som sa. Pristúpila som k nemu a objala ho.Zasa som smerovala k autu do ktorého som nastúpila. Ešte som mu zo sklopeného okienka zakývala. Chytila som do ruky mobil a začala písať.

MICHAEL

Do frasa! Zasa sa urazila!

,,SMS...SMS...SMS...“ zvonilo.

Začal som čítať:

Ahoj Michael .Mám ťa veľmi rada.

Prosím, nehnevaj sa! Posielam objatie

a facku za ten bazén. Pozdravuj.

S láskou Jenet.

Odpísal som.

Ach Jenet, ty prípad!

Aj ja ťa mám veľmi rád a nehnevám sa.

Tá facka fakt bolela!:o)

Objatie ti opätujem.

Aj ty pozdravuj, Michael.

Keď sa správa odoslala,všimol som si, že mám ešte jednu.

Nedokážem na teba prestať myslieť. Sarah.

Skoro som odpadol! Toto som naozaj nečakal.

Mám odpísať? Odpíšem..ale čo?

Ešte hodnú chvíľu som premýšľal nad tým že čo, no na koniec som urobil niečo úplne iné.

SARAH

Asi som sa zaľúbila. Tak skoro? Veď to bol iba jeden deň...

Neurčité pocity mnou lomcovali až do polnoci. Vtedy som urobila tú najdebilnejšiu vec..napísala som mu esemesku (viete akú).Ešte stále neodpísal. Len dúfam, že som ho nenahnevala alebo čo...

Zišla som dolu po schodoch aby som sa napila, no skôr ako som stihla prísť do kuchine, začula som nejaké podozrivé zvuky pri dverách. Niekto tam je? Panebože!

Zostala som ticho ako myška. V našom okolí už vykradli dva domy tak som sa bála, či to nie sú nejaký zlodeji.

Zobrala som z chodbi Samovu bejzbalovú palicu a vykročila som ku dverám.

Chcela som sa pozrieť cez kukátko a dúfať či to náhodou nebude Michael, ale nič som nevidela. Všetko bolo čierne. Pomaly som začala otvárať dvere a chystať sa na úder. Nechala som ich otvorené približne na 10 centimetrov, keď v tom som zbadala ruku, ktorá chytila dvere. Pevne som chytila palicu a nacvičovala som si triafanie.

,,Tu máš! Ty zlodej zlodejský!“ treskla som mu po ruke. Začula som piskľavý výkrik a ruka z dverí sa stratila.

,,Moja ruka! Je zlomená!!“ neverila som vlastným ušiam!

Pustila som tú ohavnú vec (palicu) z ruky a dokorán otvorila dvere,

,,Sára!Čo blbneš! Veď to som iba ja!“

,,Iba ty? Ja som si myslela, že zlodej! Bolí ťa to veľmi?“ pofúkala som môjmu chúďatku snedú rúčku.

,,Michael poď, ideme na pohotovosť. Nevyzerá to dobre.“ Zobrala som si veci.

,,Ale čo Sam? Nemôžem ho zobudiť!“ táto situácia bola strašná.

,,Bill, prosím, zostaň tu. My ideme na pohotovosť. Asi mám zlomené zápästie. Postrážiš malého Sama dobre?“ chcela som nesúhlasiť, ale nemali sme inú možnosť.

,,V poriadku pane.“ Billa sme zamkli v dome a utekali do auta a na pohotovosť.

Cestou v aute som sa mu ospravedlňovala do aleluja. Naozaj ma to veľmi mrzelo. Tajne som dúfala, že to nebude nič vážne. Michael ma vždy ukľudnil tým, že ma ešte zdravou rukou pohladil po líci mokrom od sĺz. Stále opakoval, že ho to už nebolí, ale na jeho výraze bolo badať, že to nie je pravda. Trpel. Bol to strašný pohľad!

,,Sara..chcem ti...auu...“zavrel oči,,.. povedať, že ťa ne..“nedokončil

,,Nemáš rád?“ hádala som.

,,Nie, nie...že ťa nedokážem pustiť z hlavy. Mám ťa rád...asi aj niečo viac..Neviem to vysvetliť..“nenechala som ho dokončiť, lebo som ho pobozkala na líce. On sa otočil do strany a naše pery sa stretli. Boli to maximálne dve sekundy, lebo som to stopla.

Práve včas! Inak by som ho musela vyzliecť a to teda nechceme!!

Na to je až priveľmi skoro a ja nie som nejaká dračica, ktorá bez určitej veci nedokáže vydržať čo ilen týždeň. A myslím, že ani Michael nie je taký typ a som rada.

Ale aj tie dve sekundy spravili veľa.

Oboma rukami ma chytil za líca. Počkať, počkať! Oboma? Jeho to už nebolí? No to snáď nie!

,,Michael? Nechceš mi náhodou, len tak medzi rečou, niečo povedať?“

Chytila som mu ruku po ktorej som mu údajne ,,buchla“ a začala ju stláčať, až mu pukali kostičky.

,,Nó..a vieš, že aj hej?“ huncút jeden!

,,Chcel som byť s tebou len chvýľku sám a tá ruka-bol to perfektný dôvod, aby si rýchlo opustila hradby svojho domu a šla so mnou.“ Šibalsky sa usmieval.

,,Musím povedať, že si to vymyslel naozaj perfektne, ale mohol si myslieť aj na to, že v tom zhone pôjdem von iba v teplákoch a rozťahanom tričku na spanie.“ Ukázala som na seba ako na dôkaz.

,,A vieš, že som to domyslel? Myslím, že v koktejlových šatách by si nevyliezla na strom.

Takže sa ti tepláky a to tričko úplne hodia. Aký som?“ pozrel sa na mňa a už poznal odpoveď.